Brzotínske skaly

Nádherné sobotné  počasie  nás vylákalo do prírody. Našim cieľom bolo čarovné miesto na Silickej planine Brzotínske skaly, ktoré sú vyhlásené za národnú prírodnú rezerváciu. 

Dobrým východiskom ku výhľadovej Cégerskej skale sú obce Jovice, Plešivec, Silica alebo Gombasek. My sme si to na vrchol vyšľapali z Jovíc  po modrej a neskôr zelenej značke. Stúpanie , hlavne v prvej polovici trasy je dosť  príkre a vyžaduje trošku kondície.   Odmenou  je však úchvatný výhľad na časť malebného  Gemera. Ako na dlani sme mali Rožňavu, okolité dedinky,  kaňon rieky Slanej, hrad Krásnu Hôrku, pohorie Volovec. V diaľke je dokonca možné zazrieť panorámu  Vysokých Tatier. Je to naozaj fascinujúci pohľad.

Tento turistický chodník je sprístupnený len od minulého roka, vďaka čomu nie je zatiaľ nejako masovo navštevovaný turistami. My sme okrem dvoch cyklistov nestretli za celý deň nikoho a tak sme si mohli  v dokonalom pokoji a tichu, prerušovanom len spevom vtákov,  vychutnať túto nádheru . Jediným spoločníkom nám bola  jašterička , ktorá sa preháňala po vyhriatych skalách.  

Dlho sme sedeli s  manželom na  skalách a ticho hľadeli  do diaľky... všetky každodenné  problémy ostali niekde tam dole a my sme si vychutnávali len jedinečnosť prítomného okamihu. Tá atmosféra nás nabila neskutočnou energiou.

Ešte pár záberov do foťáka a môžme zostúpiť z nebeských výšin do hektickej reality :-).

Veľa úspechov v novom týždni 

Náhrdelník z vyradených džínsov

Mám rada nápadité a originálne  doplnky, ktoré navyše takmer nič nestoja . Tento náhrdelník zo starých džínsov a z kúskov nepotrebnej látky je presne z tejto kategórie . Inšpirácia prišla od lektorky  Gabiky na kreatívnom kurze, ktorá vyrába takéto a ešte oveľa krajšie náhrdelníky z rôznych zvyškov látky. 

Náhrdelník najlepšie vynikne na jednoduchej bielej blúzke. 

  

Naučiť sa vytvarovať  ružičky z látky nie je až také jednoduché, akoby sa možno zdalo na prvý pohľad. Ešteže lektorka Gabika mala so mnou toľko trpezlivosti, ukázala mi to minimálne päťkrát, kým mi to konečne ako-tak išlo. Stále sa mi to rozmotávalo ,  utekalo z ruky ... Okrem toho rifľovina je  hrubá a dosť ťažko tvarovateľná. Nuž  treba len skúšať a nevzdávať sa pri prvých neúspešných pokusoch :-). No po nadobudnutí praxe, je to potom už zábava. 

   Zaujímavý doplnok nemusí stáť veľa,  ale náš investovaný čas a trpezlivosť  robí z neho  cennosť s vyššou hodnotou ako možno výrobok zakúpený v obchode.

Majte krásny nový týždeň a ďakujem za zastavenie!

Meninová torta

Priznám sa, že nie som veľká tortomaniačka, ale svojim blízkym sa snažím na sviatok   nejakú tú tortičku ukuchtiť. Samozrejme v rámci svojich možností a schopností , hlavne čo sa týka zdobenia. Rôzne marcipánové a fondánové hmoty vyzerajú na tortách úžasne a klobúk dolu pred žienkami, ktoré z nich dokážu vyčariť priam majstrovské dielka, ale nám veľmi nechutia. A ani veru nemám  odvahu sa do toho pustiť. Mojím favoritom pri zdobení je  ovocie alebo v lete jedlé kvetinky či bylinky. A keďže v špajzi som našla ešte niekoľko makroniek, využila som aj tie pri konečnom dizajne.  Nič prevratné, ale niekedy menej je viac. A  najdôležitejšia je predsa pohoda a dobrá nálada, ktorá pri oslave určite nechýbala.

Tu je recept:

Cesto: 260 g hladká múka, štipka soli, 50 g jemne mleté mandle, 200 g maslo, 100 g práškový cukor, 4 žĺtky, citronová kôra

Z uvedených surovín vypracujte cesto, trošku sa lepí, ale snažte sa veľmi nepodsypávať múkou. Hotové cesto zabaľte do fólie a nechajte odpočinúť 1-2 hodinky v chladničke. Potom  ho rozvaľkajte a vykrojte dva rovnaké kruhy,  popichajte šparátkom a  upečte pri teplote  170 stupňov. Zo zbytkov odkrojeného cesta môžete vytvarovať malé kolieska a po upečení  naplniť marmeládou. Upčené korpusy  nechajte vychladnúť na plechu.

Náplň:  250 g macsarpone, 300 ml smotany na šľahanie (33%), 2 lyžice vanilkový cukor (prípadne viac, podľa chuti), vanilková esencia. Všetky suroviny dobre vyšľahajte a cukrárenským vrecúškom nastriekajte na korpusy kopčeky a medzi ne poukladajte jahody. 

Najprv som bola trošku zdesená, lebo cesto bolo dosť tvrdé, ale po naplnení krémom po pár hodinách krásne zmäklo a bolo dokonalé.

Viac fotiek som nestihla, pretože gratulanti už klopali na dvere :-).

Pečiete torty? Máte nejakú osvedčenú, ktorá nikdy nesklame?

Mydlová opera

Keď som pred dvomi - tromi rokmi zháňala informácie o výrobe  mydla, narazila som v jednom článku na tvrdenie, že vyrobiť si vlastné mydlo nie je o nič zložitejšie ako upiecť koláč. Vtedy som nad tým silne pochybovala a dnes celkom  súhlasím. Samozrejme predchádzalo tomu niekoľko pokusov, úspešných, ale  aj tých menej zdarných.  Akonáhle som však pochopila celý proces zmydelnenia a získala prax, výroba mydla sa pre mňa stala takým malým rituálom, relaxom a dobrodružstvom zároveň. Dobrodružstvom hlavne vtedy, keď skúšam nový recept, alebo nový postup, nové vône či farby  a dopredu neviem ako to celé dopadne. Nuž niekedy aj dosť nečakane. Keď z nádherne fialového mydla na začiatku, máte na druhý deň nechutne hnedé. Najprv som myslela, že mi niekto cez noc mydlá vymenil :-), ale potom som zistila, že farbivo proste "neprežilo" v zásaditom prostredí. 

Na tieto mydielka som použila nechtíkový macerát v slnečnicovom oleji, zafarbené sú oranžovou micou a ovoňané  palmoružovým esenciálnym olejom. 

Mydielka som posypala sušeným nechtíkom. Mne osobne trošku vadia bylinky v mydle, pretože ma dosť škriabu pri umývaní. Ale ako pílingový efekt to má určite význam.

Trošku experimentovanie s farbením. Tentokrát to vyšlo :-)- 

Zložky: 375 g kokosový olej, 375 g macerát nechtíka v slnečnicovom oleji, 250 g bambucké maslo, 143 g NaOH, 380 g destilovaná voda , v stope pridaná oranžová mica rozpustená v glyceríne a palmoružový esenciálny olej

Ako vyrobiť bylinkový macerát som písala tu.

Mojou ďalšou výzvou je mydlo s kozím mliekom. Je to trošku zložitejší postup, ale snáď sa vydarí.

Prajem vám krásne jarné dni plné pohody a slniečka.

Čriepky zo sviatočných dní

Na voľné sviatočné dni som sa veľmi tešila . Mali sme kopec plánov na výlety a túry, ale ako to zvyčajne býva človek mieni...osud mení. Nakoniec sme si naplno užili len piatok. Po ceste do Vysokých Tatier sme  odbočili na Pieniny a potom ešte na poľskú stranu ku romantickému hradu Niedzica na brehu Czorsztyńskieho jazera. Je to naozaj čarokrásne  miesto, ktoré ponúka turistom hlavne v letnej sezóne množstvo atrakcií. 

V lete po vodnej nádrži premávajú výletné lode , dá sa tu člnkovať a  na neďalekej pláži aj vykúpať. 

Ďalšou našou zastávkou bol Červený Kláštor.  K tomuto goralskému kraju mám silný citový vzťah, pretože Pieniny  sú  rodiskom môjho otca a vždy sa tu cítim tak trochu  doma.  Je to  miesto, kde  sa rodili, žili a pracovali moji predkovia a čím som staršia tým viac to preciťujem . O goraloch sa hovorí, že sú tvrdí telom, ale mäkkí srdcom. A presne taká je aj príroda, ktorá obklopuje tento nádherný kraj.

 Majestátne Tri koruny. Výstup je trošku namáhavejší, ale odmenou je prenádherný pohľad z vyhliadky na Okraglici. Z tohto miesta sa podľa legendy pokúšal vzlietnuť na svojom lietajúcom stroji aj povestný mních Cyprián, ktorý  žil v Červenom kláštore.  Venoval sa hlavne liečiteľstvu , bylinkám a zostavil unikátny herbár, ktorý predstavuje európsku raritu. Jeho lekáreň, ktorú si zriadil v priestoroch kláštora, bola na tú dobu veľmi pokroková a stala sa známou široko ďaleko. 

Rieka Dunajec v lete ponúka nezabudnuteľný zážitok splav na pltiach.

A toto sú už zábery z Vysokých Tatier,na ktoré som ešte ako-tak  mala chuť a energiu, pretože od piatka večera ma začali kváriť vysoké teploty a pridal sa aj silný kašeľ. Vyskúšala som všetko možné ...od zázvorového čaju s medom až po  tatrancami vraj osvedčený  recept borovičku s horcom :-). Nič nepomáhalo a nakoniec som  skončila  na pohotovosti v Poprade  s diagnózou akútny zápal priedušiek . Zbytok voľných dní som si do sýtosti užila už len hotelovú izbu :-(.  

Nuž smola, ale stávajú sa aj horšie veci v živote.  

Dúfam, že  vy ste prežili  sviatky bez chorôb a podobných neduhov.