pondelok 25. júna 2018

Na Orave dobre, na Orave zdravo...


... sa spieva v známej ľudovej pesničke a ja musím ešte dodať, že na Orave krásne. Presvedčili sme sa o tom niekoľkokrát na našich potulkách po tomto nádhernom kraji.
  Hoci takmer po celej ceste z domu nás sprevádzal dážď, Orava nás privítala slnečným počasím. V prvý deň  bola naším cieľom  dominanta tohto regiónu -  Oravský hrad. Je naozaj majestátny, úchvatný a má...veľa schodov :-). V rámci prehliadky hradu je možné  zakúpiť lístky na  malý alebo veľký okruh. My sme si chceli hrad naozaj dôkladne prezrieť a tak sme absolvovali asi dvojhodinový veľký okruh. Dokonca sprievodkyňu sme mali len pre seba, keďže na tento vstup okrem nás nikto nešiel.  Čo nás trošku zarazilo, bol vstupný systém. Na  prehliadku sa čaká pred uzamknutou bránou hradu, nepustia vás ani na nádvorie. V prípade nepriaznivého počasia to môže byť dosť nepríjemné, keďže nie je tam žiadny prístrešok ani nič, kde by sa dalo pred dažďom schovať. Hneď  pod hradom je však reštaurácia, kde varia vlastné pivo, takže po  prehliadke po nespočetných schodoch nám dobre padlo posedenie s občerstvením :-). 


Po občerstvení a krátkom oddychu  naša cesta  smerovala do penziónu Pribiskô v Zuberci, kde sme boli ubytovní. Penzión je situovaný v prekrásnom tichom podhorskom prostredí a my sme tu boli   nadmieru spokojní nielen s ubytovaním, ale aj s  vynikajúcou domácou kuchyňou, dokonca pre mňa aj vo vegetariánskej verzii. V areáli sa nachádzajú ihriská pre deti, jazierka s rybami, v okolí sa pasú kravičky a ovečky, všade nádherné výhľady na oravskú prírodu.  Proste úplná idyla.


Ďalší deň sme mali naplánovanú túru do roháčskych vrchov, ale keďže bola obloha už od rána  zamračená, zmenili sme program a  rozhodli  sa pre návštevu dreveného kostolíka v Tvrdošíne, ktorý je zapísaný  v zozname Svetového kultúrneho dedičstva. 


Dominantou  interiéru je bohate zdobený barokový oltár z konca 17.storočia. 
Bohoslužby sa tu konajú už len raz do roka. 


Po prehliadke kostolíka sme zamierili na Oravskú priehradu. Na internete sme našli možnosť plavby o 11:00. V pohode sme to stíhali, no žiaľ loď nemohla vyplávať, lebo okrem nás dvoch neboli žiadni ďalší pasažieri a na plavbu bolo potrebné naplniť  kapacitu minimálne 10 pasažierov. Kapitán lode nás však ubezpečil, že  o tretej popoludní   je nahlásená väčšia skupina, tak určite sa plavba bude konať. Nuž ale čo do tretej robiť? Vygooglili  sme , že neďaleko sa nachádza Oravská lesná železnica... a tak sme zamierili do Oravskej Lesnej, mimochodom  najchladnejšej obce na Slovensku. 


Už to začínalo vyzerať ako nepriazeň osudu na tento deň, keď nám pani v pokladni  oznámila, že sme spolu len piati pasažieri, takže vláčik nemôžu vypraviť. Ale riešenie sa predsa len našlo.  Ak by sme chceli, môžu nás  zviesť malou drezinou. Nuž povedali sme si, že lepšia drezina v hrsti, ako vláčik v depe a o chvíľu sme sa viezli .
Tri a pol kilometrová trať so 120 metrovým  prevýšením začína v stanici Tanečník , kde je aj bezplatné parkovisko. Vedie popri bohato zakvitnutých  lúkach, poliach a tiež cez  hustý les , v ktorom sú  nainštalované  postavičky z rôznych rozprávok. Pre detičky určite super zážitok.




Asi po 20 minútach jazdy sme dorazili na vrcholovú stanicu Sedlo Beskyd. Tu sme mali krátku prestávku, počas ktorej sa dá vystúpiť na vyhliadkovú vežu neďaleko stanice. Ak sa vám však nechce šľapať do kopca, môžete zostať v stanici a prezrieť  si goralskú drevenicu, ktorá odráža kultúru a život Goralov na Orave. My sme stihli oboje a určite odporúčame si vyšľapať kopček k vyhliadkovej veži, pretože sa vám naskytne nádherný panoramatický výhľad na takmer všetky oravské končiare.
Potom nás  čakala už len jazda naspäť do východiskovej stanice.


Pri návrate do stanice, začala obloha najpr nenápadne slziť, ale dážď sa postupne zosilňoval. Trošku váhame, či ísť na tú plavbu...V prístave je dážď  už poriadne hustý a pridáva sa aj nepríjemný vietor. Kapitán lode Slanica nás presviedča, že to je v pohode a tak náš oravský program pokračuje plavbou. Na hladinu Oravskej priehrady dopadajú ťažké dažďové kvapky, ale my sme v suchu lode a čakáme na ďalších pasažierov - školský výlet. Keby som to nezažila na vlastnej koži , tak  by som neverila, že niekoľko detí dokáže prekričať aj lodné motory v plnej prevádzke:-). Milí učitelia máte môj veľký obdiv.
Súčasťou 90 minútovej plavby je aj  30 minútová zastávka uprostred priehrady na Slanickom ostrove umenia, na ktorom
nájdete Kostol svätého kríža, hrobku a množstvo zaujímavých sôch. Škoda, že kvôli vytrvalému dažďu sme si nemohli ostrov dôkladnejšie prezrieť .


Vo štvrtok sme sa  zobudili do upršaného a poriadne chladného dňa. Turistika  opäť padla. Už som začínala byť z toho smutná, pretože najviac sme sa tešili na roháčske vrchy a mali sme naplánových niekoľko turistických výstupov. Výhodou oravského regiónu je aj to, že i počas nepriaznivého počasia si viete  vždy nájsť náhradný program. Keď vonku fúka, prší a je 11 stupňov, najlepšie je ísť sa zohriať do termálnych prameňov. Niekoľko kilometrov od Zuberca sa nachádza Aquapark Oravice s geotermálnou liečivou vodou. Na vstupných dverách nás však privítal oznam o neočakávanom výpadku elektriny...už sme sa obracali na odchod, keď sa  svetlá nejakým zázrakom rozsvietili :-). Hurá, môžme tento sychravý deň stráviť v horúcich bazénoch a vírivkách.
Aquapark je rozlohou menší, ale veľmi príjemný a čistý. V deň našej návštevy bolo ľudí  pomenej, takže v bazénoch bolo dosť miesta. V hlavnej sezónne pri väčšom počte návštevníkov to ale nemusí byť také ideálne. Okolie lemuje nádherná príroda.



Ráno v predposledný deň nášho pobytu sme si povedali, že ideme na túru za každého počasia. Veď nie sme žiadne bábovky a nejaký ten dážď nás nemôže odradiť. Aspoň konečne natvrdo odtestujeme naše softshellové oblečenie :-).  Vybrali sme sa k Roháčskym plesám.  Trasa je spočiatku nenáročná, v poslednej štvrtine však počítajte s dosť strmým stúpaním, ktoré mi dalo trochu  zabrať. Odmenou sú však   nádherné výhľady a rozprávkovo krásne plesá, ktoré sú doslova prírodné skvosty.  
Celá túra je mierne až stredne náročná s prevýšením 700 m   a dĺžkou asi 14 km. Časove sme to zvládli za asi päť hodín ,aj s prestávkami na oddych a fotenie. Pevná turistická obuv je nevyhnutnosťou. 


Aj keď celý deň viseli nad našimi hlavami ťažké mračná, dážď sa z nich nespustil. Zato studené počasie nás poriadne osviežilo . 




Neskutočne nádherná príroda, na ktorú sme sa nevedeli vynadívať.


V sobotu konečne vykuklo slniečko. Keďže bol to zároveň aj deň nášho odchodu vybrali sme sa už len na nenáročnú túru  Oravice - Tichá dolina - Juráňová dolina - sedlo Umrlá - Bobrovecká dolina - Oravice. Táto dolina je považovaná za jednu z najkrajších tiesňav na Slovensku, s čím môžeme vrelo súhlasiť.   




Orava a jej nádherná  nedotknutá príroda nás očarila. Tento región ponúka návštevníkom rôznorodé možnosti. Turistiku, kultúrne a historické  pamiatky, čistý vzduch, liečivé termálne pramene... Ak ste tam ešte neboli, možno to bude  tip na letnú dovolenku. Verím, že aj my sa tam ešte niekedy vrátime...





pondelok 11. júna 2018

Obrúsky so včelím voskom


K výrobe týchto obrúskov so včelím voskom ma inšpirovala priateľka Danka. Dokonale nahradia mikroténové sáčky alebo potravinovú fóliu na balenie potravín . Dá sa do nich zabaliť desiata, ovocie, syr, bylinky či prikryť misku s jedlom v chladničke.  Na prvý pohľad sa mi tento nápad zapáčil, keďže v našej  domácnosti sa snažíme  znižovať spotrebu plastových obalov. Obrúsky som si  skúsila vyrobiť aj ja   a môžem potvrdiť, že ich výroba  je veľmi jednoduchá a  aj cenovo priaznivá. 
Stačí  pár kúskov bavlnenej látky, trošku včelieho vosku,  jojobový olej, papier na pečenie a žehlička.


Ak máte pravý naturálny vosk od včelára, musíte počítať s tým, že svetlú látku vám zafarbí na béžovo. Len pre porovnanie vľavo na obrázku je rafinovaný včelí vosk z obchodu a na pravo je vosk priamo od včelára. Ak teda chcete zachovať bielu farbu na obrúsku   , použite ten z obchodu. Ja mám  rada ten prírodný.


Vosk roztavte vo vodnom kúpeli . Najlepšie v nejakej zaváraninovej fľaši, ktorú potom môžete odhodiť, pretože vosk sa veľmi zle zmýva. Na jeden väčší obrúsok postačí asi jedna necelá lyžica vosku. Pridajte jojobový olej v pomere 3 diely vosku na 1 diel jojobového oleja.  Ten zabezpečí pružnosť  obrúska.
Nastrihajte si z bavlnenej látky obrúsky rôznych rozmerov.  Na žehliacu dosku položte staršiu látku (zašpiní sa od vosku), na látku položte pečiaci papier a na to obrúsok.


Obrúsok polejte v strede asi jednou lyžicou vosku.  Toto bol môj prvý pokus a tak toho vosku je trošku priveľa, stačí aj menej ako je na fotke.


Na vrch položte ďalší pečiaci papier, žehličku nastavte na miernu teplotu, bez pary. Pomaly prechádzajte žehličkou smerom od stredu ku okrajom obrúska, tak aby bola voskom pokrytá celá plocha. 


Tu je vidieť ako sa vosk roztápa a vsakuje do látky. Pokiaľ by vám na obrúsku ostali prázdne miesta, doplňte vosk a znova prežehlite.


Vosk sa roztopil a vpil do látky, prebytočný je vytečený po stranách. Lepšie je použiť tenšiu látku, ktorá spotrebuje menšie množstvo vosku a po zaschnutí sa ľahšie tvaruje. 


Vrchný pečiaci papier opatrne stiahnite, kým je  vosk ešte horúci a máte hotovo. Obrúsok oddeľte aj od spodnej vrstvy pečiaceho papiera a položte na nejakú  podložku, alebo  zaveste, aby vychladol. Pozor na prsty, lebo obrúsok môže byť horúci. Po pár minútach je vosk stuhnutý a obrúsok pripravený na použitie.


Bavlnený obrúsok so včelím voskom udrží potraviny dlhšie čerstvé. Okrem toho včelí vosk má aj antibakteriálne vlastnosti a  nádhernú medovú vôňu. Obrúsky stačí po použití opláchnuť vlažnou vodou (nie horúcou) a nechať voľne vyschnúť. Pri správnom používaní by mali  vydržať až rok. Nie sú vhodné na balenie veľmi mastných jedál, surového mäsa alebo rýb. 


Nezanedbateľným pozitívom je aj to, že používaním týchto obrúskov , znižujeme v našej domácnosti spotrebu plastových vreciek a obalov a aspoň takouto maličkosťou  prispievame k záchrane  našej odpadom už dosť zavalenej planéty. Je to celkom fajn pocit. 



Prajem vám krásne dni .


utorok 5. júna 2018

Kváskovanie


S kváskom som sa začala kamarátiť asi pred pol rokom . Prvé chlebíky boli všelijaké...placaté, popukané, deformované, ale na počudovanie vždy sa zjedli do poslednej omrvinky :-).  Informácie a postupy som si hľadala najmä na nete, ale  lepšie je raz vidieť ako stokrát vygoogliť a preto som s potešením uvítala možnosť zúčastniť sa na kurze pečenia kváskového chleba so skúsenou "kváskovačkou"  Ľudmilkou Hoffmanovou v priestoroch kaštieľa na Vodnom hrade v Štítniku. Ľudmilka je veľmi zaujímavý človek, okrem kurzov kváskovania vedie aj kurzy  "Zdravo nemusí byť draho - liečba jedlom" a jej pohľad na zdravý životný štýl je mi veľmi sympatický. Dovolím si citovať pár viet z jej stránky:
"Chcem čo najviac používať miestne suroviny. Mám názor, že na mieste, kde človek žije, rastie všetko, čo potrebuje a suroviny dovezené z opačnej strany zemegule nepotrebuje pravidelne používať . Ja osobne mám názor, že posadnutosť niečim, čo sa nazýva zdravou výživou môže byť zdraviu a vnútornej slobode menej prospešná, ako pár lyžičiek cukru. O "nezdravom zdravom" biznise ani nehovorím. Podľa mňa už len hocijakú potravinu opakovane nazývať jedom je jedovatá myšlienka."


Na kváskovom kurze bolo zaujímavé, že sme nič nevážili. Najprv som si v duchu myslela, tak toto sa nemôže podariť.  Všetko bolo od "oka" alebo lepšie povedané ako sme to cítili pod rukami. Žiadne rozpisy, recepty, váženie.... Ku rozkvasu sme si postupne pridávali múku  a vodu, toľko aby nám vzniklo nelepivé cesto, v pokoji a pohode sme miesili a odrazu nám pod rukami vznikali krásne bochníky. Kváskovanie proste učí trpezlivosti aj odvahe.


A tu je môj kváskový krásavec.  No čo vám poviem, chutil božsky. 
Ľudmilka nám prezradila ešte  jednu zaujímavú ingredienciu, ktorú je dobre pridávať do cesta. Je to ostropestrecová múka, stačí jedna lyžica. Podporuje trávenie , je to silný antioxidant  a bráni vzniku civilizačných chorôb. Takže svoj chlebík si môžete obohatiť aj takouto zdravou prísadou. A samozrejme aj rôznymi semiačkami, ktoré je ale vhodné pred použitím  namočiť do vody.


Kvások  má veľmi široké využitie,  nielen pri pečení chlebíka, ale aj pri sladkých jedlách. Vyskúšala som lievance, s domácim džemom poliate púpavovým medom a sú naozaj neodolateľné. 
Večer si urobíme rozkvas z 85 g kvásku, 85 g hladkej pšeničnej alebo špaldovej múky a 85 g vody. Prikryjeme fóliou a necháme stáť pri izbovej teplote do rána. Na druhý deň primiešame 140 g múky, 120 g mlieka, 1/2 lyžičky soli, 1 lyžičku kypriaceho prášku, 50 g púpavového medu (alebo cukru), 2 lyžice roztopeného masla, 2 vajcia a pár kvapiek vanilkovej esencie. Všetko dobre premiešame na hladké cestíčko a môžme piecť lievance.


Výborný je aj kváskový ovocný koláč s mrveničkou. Rozkvas  si pripravíme zo 65 g kvásku, 65 g  múky (podľa vlastného výberu) a 65 g vody. Necháme stáť pri izbovej teplote asi 10 hodín. Na druhý deň vo veľkej miske zmiešame 280 g múky, 100 g roztopeného masla, 100 g cukru, 120 g mlieka, 1 vajce, 3/4 lyžičky kypriaceho prášku. Pridáme rozkvas a miešame aby sa odstránili prípadné hrudky. Ak je cesto veľmi husté, môže sa rozriediť trochou mlieka. Cestíčko nalejeme do vymastenej formy veľkosti asi 20 x 20 cm. Povrch posypeme  ovocím, prikryjeme fóliou a necháme odpočívať 3 hodiny. Tesne pred pečením navrstvíme na ovocie mrveničku alebo posypeme mandľovými lupienkami a pečieme asi 40 minút pri teplote 200 stupňov.  


Ak ešte nekváskujete, možno som vás trošku inšpirovala k tomu aby ste si to  vyskúšali. Nemusíte mať obavy, ak sa aj niečo  celkom nevydarí, dôležité je sa tváriť, že presne tak ste to chceli. Aj z  placatého chleba môže byť napríklad chutná foccacia :-). 


Prajem vám veľa radosti a pohody pri kváskovaní .