utorok 16. októbra 2018

Dovolenka na lodi - II.časť


Ďalší príspevok o lodi som už síce neplánovala , ale v komentároch som si prečítala, že radi by ste sa dozvedeli ešte niečo viac  .  Dnes vám teda prinášam zopár ďalších fotiek a možno aj užitočných informácií, ak  rozmýšľate o takejto netradičnej dovolenke aj vy. Sama som pred plavbou hľadala na webe odpovede na mnohé praktické otázky, ktoré sú s plavbou spojené a bola som prekvapená ako málo som toho našla nielen na našich ale aj zahraničných stránkach.  

Po vyriešení najdôležitejšej dilemy, aký okruh  na plavbu si vybrať, sme sa dostali k ďalšej otázke -  k výberu kajuty. Podobne ako hotely ponúkajú rôzne varianty  izieb, aj na  lodi si môžete vybrať kajutu podľa vlastného želania. V ponuke sú kajuty vnútorné bez okna, vonkajšie s oknom alebo s balkónom, ale aj luxusné apartmány v cene menšieho auta :-) .  Výber záleží jednak od vášho rozpočtu a tiež koľko času plánujete v kajute tráviť. Medzi najlacnejšie varianty patria vnútorné kajuty , túto sme si vybrali aj my a ušetrené peniaze sme radšej investovali do výletov na pevninu. Myslím, že to bolo celkom dobré rozhodnutie, lebo do kajuty sme chodili naozaj len spávať a prezliekať sa. 
Po prebudení sme
 síce nikdy nevedeli či je ešte noc alebo už ráno, no počas dovolenky na tom až tak nezáleží :-).  Pre niektorých ľudí však kajuta bez denného svetla môže znamenať  problém. Neskutočná čistota a servis  je  rovnaký vo všetkých kategóriách.  Trošku som mala obavy z toho, či priestor kajuty nebude stiesnený, ale bola som naozaj milo prekvapená, ako bolo všetko účelne rozmiestnené a rozmerovo postačujúce.  

Naša kajuta

Súčasťou každej kajuty je kúpeľňa so sprchou, minibar, trezor, TV, telefón, sušič vlasov a klimatizácia. 

Dvere do kúpeľne

Lodné bludisko


Dvere do našej kajuty

 A ešte odpoveď na otázku či sa loď húpe alebo či sme mali morskú nemoc. Tak to sme nemali, ale   húpanie trošku cítiť. Hlavne pri štartovaní  cítiť  také jemné vibrácie alebo pri zaradení spätného chodu napríklad pri cúvaní  do prístavu sa v kajute všetko triaslo.  Ale naozaj nič dramatické a to sme zažili  počas jednej noci aj pravú letnú búrku . Naša kajuta bola situovaná v zadnej časti lode  a my sme neďaleko nej  objavili  balkón s núdzovým schodišťom, kde  sme zvykli sledovať manévre pri vplávaní alebo vyplávaní  z prístavov. Nikto z pasažierov sem nechodil,  občas tam oddychovali len  členovia lodného personálu a tak sme si mohli nerušene vychutnať toto zaujímavé divadlo. 


Na najvyššej palube lode sa nachádzali vírivky a bazény s morskou vodou.



A aké je stravovanie na lodi? Úplne skvelé a zabezpečené takmer počas celého dňa. Raňajkovať, obedovať a večerať môžete  v samoobslužnej reštaurácii, s neskutočným výberom rôznych jedál . Ak si však chcete užiť trošku luxusu a noblesu môžete zájsť do hlavnej jedálne , kde vás budú obsluhovať čašníci .  Zatiaľ čo do bufetovej reštaurácie môžete ísť v ležérnom oblečení , v hlavnej reštaurácii je žiadúce spoločenské oblečenie, hlavne v čase večere.  My sme počas dňa chodili do samoobslužných priestorov, ale večer sme sa vyfintili a vychutnali si eleganciu a komfort tejto reštaurácie. Pri dverách stáli čašníci, tí nás usadili k nášmu stolu, ktorý sme mali  pridelený rovnako ako čas večere počas celej plavby. Jedlá sme si vyberali z jedálneho lístka, ktorý bol v piatich svetových jazykoch. Cítili sme sa tak trošku ako na povestnom Titanicu :-). Cez veľké okná sme sledovali more a  svetlá vzdiaľujúceho sa pobrežia  a pritom  si pochutnávali na úžasnom jedle a dobrom vínku. 





Na lodi sa nachádzajú aj ďalšie reštaurácie so špeciálnou ponukou, tie však nie sú zahrnuté v cene,   je možné si objednať jedlo aj na kajutu. Medzi hlavnými jedlami sa dalo kedykoľvek zájsť do bufetu a nabrať si ovocie alebo pizzu či hranolky s hamburgerom, to sme využívali hlavne keď sme sa vyhladnutí vracali z výletov späť na loď.  V bufete boli aj nápojové automaty, kde sa dala načapovať zdarma voda alebo káva počas dňa. Za ostatné nápoje podávané pri večeri alebo v baroch sa platilo. Lodná spoločnosť ponúkala možnosť zakúpenia rôznych zvýhodnených nápojových balíčkov.  Na loď sa nesmeli prinášať  žiadne vlastné potraviny ani nápoje.  

Osobitnou kapitolou bola zábava na lodi. Divadlo, kino, kasíno, kabaretné predstavenia , gala večer s kapitánom lode, živá hudba, tanec...od rána do neskorých nočných hodín sa proste stále niečo dialo. Okrem kasína sme absolvovali asi všetko :-). 






O  programe, ako aj o všetkom, čo sa dialo na lodi nás informovali lodné noviny, ktoré nám každý večer doručili do kajuty. Na ich stránkach sme sa dozvedeli  okrem iného o prístave, v ktorom  sme mali nasledujúce deň zakotviť,  presný čas vylodenia a nalodenia , upozornenie na zaujímavé miesta a ostrovy, popri ktorých sa budeme plaviť, čas kedy sa tade budeme plaviť, počasie, odporúčania na dress code a mnoho ďalších užitočných informácií. Komunikačným jazykom na lodi je angličtina, ale noviny vychádzali aj v nemčine, taliančine, francúzštine, španielčine a myslím, že aj v  ruštine. Už pri objednávaní plavby sme si mohli vybrať jazyk, ktorý nám najviac vyhovoval. 

A čo dodať na záver? Plavba loďou je úžasný zážitok. Ak máte chuť na niečo netradičné a dobrodružné, určite odporúčame vyskúšať. 






  

štvrtok 4. októbra 2018

Dovolenka na lodi




Tak  , som naspäť z dovolenky  a  rada by som sa s vami podelila so zážitkami z našej nezabudnuteľnej okružnej plavby po západnom Stredomorí. Sen stráviť dovolenku takýmto netradičným spôsobom sme snívali už dávnejšie. Toto leto sme si náš sen konečne  splnili a plavbu si  darovali  k nášmu  manželskému jubileu.
Plavba a všetko čo s ňou súvisí je neskutočným zážitkom. Už len pohľad na majestátnu loď vyráža dych. Podľa prospektov som vedela, že to nebude žiadny trpaslík, ale keď som ju prvýkrát uvidela v prístave, ostala som  v nemom úžase. Bola fakt obrovská. Dĺžka 333 metrov, šírka 67 metrov,  16 poschodí, reštaurácie, bary, obchody, fitnes, divadlo, bazény... proste také  malé plávajúce mestečko.  Každú noc sme sa plavili, ráno nás privítal vždy iný prístav a mohli sme tak objavovať nové zaujímavé destinácie.  

Trasa, po ktorej sme sa plavili


Plavbu sme začínali v Janove. Dostať  sa z východu Slovenska do Janova bolo trošku problematické. Najprv sme cestovali autom do Bratislavy, kde sme prespali , na druhý deň sme sa dopravili do Viedne a odtiaľ pokračovali lietadlom do Janova.  Po prílete nás na letisku  čakal autobus od spoločnosti MSC, ktorý nás odviezol do prístavu. Mala som trošku obavy ako bude prebiehať nalodenie pri toľkých pasažieroch, ale na počudovanie všetko prebiehalo veľmi rýchlo a plynulo. Nalodenie má podobný priebeh ako na letisku. Check-in, kontrola batožiny a  pasažierov. Po absolvovaní tejto procedúry sme sa konečne ocitli na palube lode a mohli sa začať s ňou  zoznamovať. Milí priatelia, ak sú vaše orientačné schopnosti len minimálne alebo takmer žiadne (ako je to u mňa) , máte  len dve možnosti: nikdy nevkročiť na takúto loď alebo jedine v doprovode  osoby, ktorá tieto schopnosti má silne vyvinuté a vždy dokáže nájsť ten správny smer do kajuty, reštaurácie alebo von z lode. Ja som to nedokázala do posledného dňa... :-).  

Prístav v Janove
Prvým prístavom, do ktorého sme priplávali bolo Cannes. Keďže tento prístav je dosť malý a plytký, veľké lode nemôžu priplávať až k mólu. Loď zakotvila priamo na mori  a do prístavu sme sa doplavili na menších motorových loďkách. Poprechádzali sme sa po malom historickom centre a potom sa vydali k promenáde La Croisette , kde sme si chvíľu posedeli  a sledovali obyvateľov  nablýskanej Francúzskej rivieri.  


Prístav v Cannes

Nevynechali sme ani festivalový palác s povestným červeným kobercom, na ktorom zvyčajne pózujú  najslávnejší herci filmového plátna.  Hoci som tajne dúfala,  Brada Pitta som nestretla a ani žiadnu inú holywodsku hviezdu :-). Zrejme o takom čase ešte spali hlbokým spánkom celebrít. Tak sme si aspoň popozerali ich odtlačky dlaní na chodníku slávy a pokochali sa výkladmi elegantných luxusných butikov svetoznámych značiek s astronomickými cenami. 


Cannes


Cannes


Palma de Mallorca bola ďalšou destináciou, ktorú sme počas plavby navštívili. Z prístavu sme sa dopravili autobusom ku katedrále La Seu, ktorá je naozaj úchvatná. V tesnej blízkosti sa nachádza kráľovský palác Almudaina, ktorý sme si tiež prezreli. Poprechádzali sme sa malebnými uličkami, občerstvili sladkou sangriou a už bol čas návratu na loď, pretože ak by sme sa nevrátili aspoň pol hodinu pred odplávaním lode, nikto by na nás nečakal a loď by v pohode vyplávala aj bez nás...Pri každom návrate na loď sme opätovne prechádzali kontrolou cez skener nielen my, ale aj naše tašky. 

Palma de Mallorca


Palma de Mallorca

4.deň - Barcelóna. Rušné mesto spojené s menom Gaudi, plné turistov. Dominantou mesta je  Sagrada Familia čiže Chrám Svätej rodiny. Napriek tomu, že ju začali stavať na začiatku   20.storočia, stále ešte nie je dostavaná.  Dnu sme nešli, pretože nás odradil nedohľadný rad pred pokladňou. Škoda, že sme si nekúpili lístky vopred cez internet. 



Barcelóna

Tieto avantgardné stavby obytných domov  Casa Botlló a La Pedrera navrhol Gaudi a nám neostávalo nič iné len obdivovať jeho obrovskú fantáziu a predstavivosť.
Samozrejme, že sme nemohli obísť ani  známu ulicu La Rambla, kde sa odohral minulý rok teroristický útok. V súčasnosti ju strážia ozbrojení vojaci a policajti takmer  na každom kroku.  Rambla je rušná turistická tepna a aj ceny v obchodoch a reštauráciách tomu zodpovedajú. Ak sa chcete najesť, odporúčame vám zájsť do niektorej z bočných uličiek, kde sme nechtiac zablúdili aj my a mohli si tak vychutnať výborné churros za oveľa nižšiu cenu, ako na hlavnej ulici .


Casa Bottló, Barcelóna


La Pedrera, Barcelóna
Prístav Ajaccio na Korzike nás privítal zamračenou oblohou a dažďom, ktorý však netrval dlho. Mestečko je známe aj ako rodisko Napoleóna Bonaparte, ktorý tu má múzeum a sochu vraj v životnej veľkosti.  No nebol to teda ktovieako veľký chlap:-). Čo nás na Korzike najviac uchvátilo bolo nádherné kryštáľovo-čisté more, aké som snáď ešte nikde  nevidela. Prechádzka po tomto prístavnom mestečku bola veľmi príjemná, na každom rohu kaviareň, niekedy len s jedným stolíkom a dvomi stoličkami, úzke uličky, kamenné domy s drevenými okenicami, aj keď trošku ošarpané, pôsobili na mňa útulne . Určite by sme sa sem ešte radi niekedy vrátili. 



Prístav Ajaccio, Korzika



Ajaccio, Korzika


Ajaccio, Korzika

Civitavecchia (Taliansko)  - jeden z najväčších talianskych prístavov, ktorý sa nám ale páčil najmenej. Príliš veľa hluku, neporiadku, špinavá pláž aj more. Rím je odtiaľto vzdialený len nejakých 80 km, ale cesta autobusom trvá takmer dve hodiny . Chvíľu sme aj boli rozhodnutí, že ideme,ale štyri hodiny v autobuse nás odradili. Keďže v prístave nie je veľmi čo pozerať, deň sme radšej strávili oddychom na lodi. Aj tak sme toho už nachodili  predchádzajúce dni dosť, tak jeden relaxačný deň nám celkom prišiel vhod. Okrem toho na lodi bolo vždy neobmedzené množstvo aktivít a zábavy, či už počas dňa , večera či noci. My sme sa najviac tešili na večerné zábavné predstavenia v divadle alebo nočné vystúpenia vynikajúcich hudobníkov z Portorika. 


Civitavecchia, Taliansko

La Spezia, Taliansko - posledný prístav a predposledný deň našej plavby. Ideálny východiskový bod pre výlet do Cinque Terre. V preklade to znamená päť zemí a v skutočnosti je to päť krásnych malých dediniek s čarovnými farebnými domčekami na skalných bralách, ktoré obmýva Ligúrske more .Vzhľadom na svoju výnimočnosť sú zapísané v UNESCO. Autom sú dosť ťažko prístupné , cesty sú  veľmi úzke a strmé, najideálnejšia je preprava železnicou alebo loďou. My sme si zvolili vlak. Vlaky chodia veľmi často, každých 30 minút. Po takmer 45 minútovom čakaní v rade sme si kúpili celodenný lístok, s ktorým sme mohli jazdiť neobmedzene medzi jednotlivými dedinami po celý deň.  Trať ide v tesnej blízkosti mora a cez tunely v skalách. Medzi dedinkami vedie aj turistická trasa, no tú sme pre krátkosť času žiaľ nemohli absolvovať.


Cinque Terre, Taliansko



Trasa medzi jednotlivými dedinkami je dlhá asi 41 km. My sme si prezreli tri z nich a všade nás očarili pestrofarebné domčeky prilepené na terasovitých skalách. Až do 20.storočia sa do dediniek nedalo dostať inak ako po mori alebo neupravených cestách. Obmedzené prístupové možnosti chránia dedinky pred návalmi turistov, aj keď mne sa zdalo, že tých turistov tam bolo aj tak veľmi veľa. V oblasti je množstvo viníc, kde sa pestuje vinič na miestne víno Sciacchera. To sme síce neochutnali, ale zato sme si pochutili  na vynikajúce foccacii .



Cinque Terre, Taliansko

Posledný deň -  prístav Janov, vylodenie a dlhá cesta domov. 






piatok 7. septembra 2018

Kostihojová masť - prastarý všeliek


Po rokoch zabudnutia zažívajú liečivé bylinky opäť  svoje znovuobjavenie. Za ich krehkým vzhľadom sa neraz skrýva obrovská liečivá sila. Svet byliniek je nevyčerpateľný  a dokáže pomôcť na mnohé neduhy.  Samozrejme tým nechcem tvrdiť, že  bylinky môžu úplne nahradiť lekársku vedu, no  sú jej  súčasťou, ktorú možno súčasní lekári trošku podceňujú. 


Harmanček, šalvia, lipa, rebríček, mäta, medovka, nechtík, levanduľa, materiná dúška... to sú stálice v mojej bylinkovej lekárničke. Pripravujem z nich tinktúry, mastičky, odvary   využívam do vodnej zložky  pri výrobe prírodnej kozmetiky.
Vynikajúci je aj koreň kostihoja lekárskeho. 
Ak si pri turistike, či športovaní natiahnete svaly alebo po dlhšej práci v záhrade vás bolia kĺby, môžete si pomôcť práve  mastičkou z tejto bylinky. Vďaka účinnej látke alantoín pomôže  pri krvných podliatinách, pomliaždeninách, podvrtnutiach a iných drobných poraneniach.



Liečivú mastičku si môžete pripraviť z čerstvého alebo sušeného koreňa kostihoja lekárskeho.  Čerstvý je najlepšie zbierať v marci, keď ešte rastlina nevyhnala listy alebo na jeseň, keď už listy zožltnú.  Vtedy je vraj celá liečivá sila v koreni. Sušený sa dá zakúpiť v špecializovaných obchodoch .  Ja som si mastičku pripravila podľa tohto receptu:
Do pohára z hrubšieho skla som vložila 60 g bambucké maslo, 20 g mandľové maslo, 20 g kakaové maslo a 30 sušený koreň kostihoja. Ak by ste robili z čerstvého, musíte ho najprv  jemno nasekať.  Pohár som vložila do vodného kúpeľa a zahrievala (voda nesmie vrieť) asi 5 - 6 hodín. Po uvedenom čase som precedila cez gázu do vhodnej nádoby a pridala 20 kvapiek prírodnú rozmarínovú silicu, ktorá je mimoriadne vhodná na reumatizmus a svalovú bolesť, takže ešte viac zvyšuje účinky tejto mastičky. Natierame niekoľkokrát denne.


Naši predkovia nechodili po lieky do lekárne, ale vyšli na lúku a hľadali pomoc v prírode. Už len samotná energia, ktorá na nich pôsobila na rozkvitnutej voňavej lúky musela byť liečivá. V súčasnosti sa stále viac vzďaľujeme prírode a jej prirodzenému pôsobeniu na naše zdravie. Žiaľ na veľkú škodu pre nás...





pondelok 27. augusta 2018

Dvojfarebný džem


Ani neviem ako a leto pretieklo sťa voda v potoku a ja som až teraz natrafila na jeden zabudnutý príspevok. Aj keď sezóna jahôd a marhúľ je už za nami, možno  vám to príde vhod na budúci rok.


Mám rada nedeľné spomalené rána, ku ktorým neodmysliteľne patrí kávička, croissant a dobrý džemík. Počas zimných mesiacov, keď je vonku treskúci mráz, hneď ako otvorím pohárik s džemom, prenesiem sa do teplých slnečných dní , keď som tieto chutné dobroty zavárala. Každoročne zvyknem pri bežnom zaváraní vyskúšať aj niečo špeciálne tzv. "limitovanú edíciu" :-). Pri tohtoročnom spracovaní marhúľ som vyskúšala recept na dvojfarebný džem a bazovo-marhuľové želé. 


Dvojfarebný jahodov-marhuľový džem:
Na prípravu marhuľovej vrstvy vložíme 400 g marhúľ do hrnca a pomocou ponorného mixéra čiastočne rozmixujeme. Pridáme 100 ml 100 % pomarančový džús a 250 g želírovací cukor, dobre premiešame. Za stáleho miešania privediem do varu a aspoň 5 minút povaríme. Naplníme poháre do polovice a necháme 15 minút stuhnúť.
Na prípravu jahodovej vrstvy som použila zásoby jahôd z mraziaka, asi 500 g. Nechala som ich čiastočne rozmraziť, potom som ich rozmixovala ponorným mixérom, pridala dreň z vanilkového lusku, 250 g želírovací cukor a dobre premiešala. Za stáleho miešania privedieme k varu a povaríme asi 5 minút. Opatrne nalejeme na marhuľovú vrstvu. 
Poháre som neobracala hore dnom, aby sa džem nepremiešal. Ale pre istotu som ho pár minút sterilizovala.


Bazovo-marhuľové želé:
Na prípravu želé vložíme 250 g nadrobno nakrájaných marhúľ do hrnca. Pridáme 300 ml bazový sirup (najlepšie domáci), 450 ml 100 % pomarančový džús a 10 g prírodný pektín zmiešaný s 2 PL cukru. Za stáleho miešania  1 minútu dôkladne povaríme. Pridáme asi 200 g cukru (podľa sladkosti sirupu), privedieme do varu a povaríme ešte aspoň 5 minút. Hneď plníme do pohárov, uzavrieme a obrátime hore dnom a asi 5 minút necháme stáť na viečku. Poháre počas tuhnutia niekoľkokrát obrátime, aby sa kúsky marhúľ rovnomerne rozmiestnili.


Tento rok bola úroda ovocia naozaj bohatá. Naša špajza je nabitá zaváraninami na prasknutie. Zima môže prísť :-).


Občas počujem otázku, či sa vôbec oplatí zavárať doma, keďže prakticky po celý rok sa dá všetko kúpiť v obchode. Asi ťažko nájsť jednoznačnú odpoveď, pretože všetko má svoje "za" aj "proti". Najdôležitejším mojim argumentom "za" je fakt, že keď si zaváraninu pripravím sama, mám istotu , čo v nej skutočne je a v akej kvalite. Ale tiež je pravda, že ak nemáme vlastný ovocný sad a musíme ovocie kupovať, konečný produkt môže finančne výjsť drahšie ako v obchode. A samozrejme čas...to je tiež nezanedbateľný faktor "proti".
Čo si o domácom zaváraní myslíte vy? Zavárate alebo kupujete?


štvrtok 16. augusta 2018

Maľované tričko


Ani v týchto horúcich dňoch ma neopúšťa tvorivá energia. A keďže tričiek v lete nie je nikdy dosť, do môjho šatníka pribudol takýto originálny, vlastnoručne namaľovaný kúsok. Stačí k tomu farba na textil v spreji, ktorá sa dá bežne kúpiť v papiernictve alebo výtvarných potrebách, vyradená háčkovaná dečka, biele bavlnené tričko a ešte šikovná priateľka, ktorá ma inšpirovala týmto nápadom. Veľmi sa mi páčili jej maľované tričká a chcela som si to vyskúšať aj ja. Trošku som mala obavy, ako to dopadne, no myslím, že na prvý pokus to nie je až také zlé... 
Na tričko som uložila háčkovanú dečku, postriekala sprejom a  dotvorila textilnými farbami . Predný diel trička je potrebné podložiť nejakou fóliou, aby sa farba neotlačila na zadný diel a taktiež pozakrývať niektoré časti trička napr. rukáv, ktoré majú ostať biele. Po vyschnutí som farbu  zafixovala prežehlením cez papier na pečenie. Prvýkrát je najlepšie tričko oprať ručne,  potom sa môže prať aj v práčke na 40 stupňoch.


Farby som zvolila také letné...modrú ako obloha  a žltú a bielu ako rozkvitnuté kvety na lúke.


Prajem Vám krásne žiarivé leto plné  farieb a vôni.