Jablčná nátierka

Určite všetci  súhlasíte so mnou, že jabĺčka patria medzi najzdravšie druhy ovocia.  Najväčší význam pre zdravie majú  samozrejme v čerstvom stave, ale pochutnať si môžeme aj na výbornej jablčnej  nátierke. Recept je veľmi jednoduchý a skvele sa hodí aj ako jedlý darček.

Budeme potrebovať: asi 1 kg jabĺk, šťavu z citróna, hnedý cukor (množstvo podľa chuti),  1 vanilkový struk, celú škoricu, zopár klinčekov,  asi 2-3 lyžičky perníkové korenie,1 lyžicu kakao,  jednu kopcovitú lyžicu panenského kokosového oleja. 

Olúpané a na kocky nakrájané jablká nasypte do hrnca, pridajte citrónovú šťavu, celú škoricu, klinčeky, cukor a vyškriabané vanilkové semienka. Ak treba, podlejte troškou vody. Za občasného miešania varte kým jablká nie sú mäkké a nezačnú sa rozpadávať. Potom vyberte škoricu a klinčeky a rozmixujte do hladka. Pridajte perníkové korenie a kakao a  chvíľku nechajte prevrieť. Ešte do teplej masy pridajte kokosový olej a premiešajte, až kým sa celkom nerozpustí. Nalejte do pohárikov a nechajte vychladnúť. Skladujte v chladničke a spotrebujte do týždňa.

Nátierka sa skvelo hodí na croissanty, pečivo či palacinky, pre malých aj veľkých. My sme si touto pochúťkou spríjemnili dnešné nedeľné raňajky. 

Moja prírodná lekáreň

Jedno múdre porekadlo hovorí, že na každú chorobu vyrástla bylinka. 

Súhlasím,  ja mám tiež niekoľko svojich obľúbených liečivých rastliniek, ktoré si pestujem doma na záhradke a hojne ich využívam v mojej prírodnej kozmetike, v kuchyni ale aj na voňavé a zdravé čajíky.

Šalvia alebo aj ľudovo nazývaná babské ucho je magická liečivka, okolo ktorej koluje veľa rôznych povier. Ja však ostávam pri pragmatickom využití a keďže má výrazné antibakteriálne účinky  používam ju do ústnych vôd a tinktúr  na kloktanie pri bolestiach hrdla. Hodí sa aj ako korenie k divine. Vyskúšajte šalviové čipsy, sú výborné.

Tymián využívam predovšetkým ako korenie,  napríklad do brokolicovej polievky alebo pri pečení mäsa.

Rozmarín sa v minulosti pestoval na dedinách pri každom dome, pretože bol považovaný za kvet lásky a vernosti :-). Ja ho využívam ako súčasť solí do kúpeľa alebo do šumiviek. Pozor na jeho použitie ak máte vysoký krvný tlak.

Nechtík je bylinková klasika. Krémiky, oleje, hojivé masti , do mydla...na všetko je vynikajúci a má vraj omladzujúce účinky. Kvety môžeme pridať do varenej ryže, zafarbí ju do žlta a dodá pikantnú chuť. 

Medovka je relaxačná bylinka. Pomáha pri nespavosti a nervozite. Pre svoju príjemnú citrónovú chuť je výborná do letných limonád a bylinných sirupov . Po medovkovom čaji sa vraj snívajú nádherné sny, možno aj preto je to moja najobľúbenejšia bylinka:-).

Harmančekový aj levanduľový olej nepostrádateľné základy do krémov a pleťových olejov.

Voňavá materina dúška sa na záhradke veľmi pekne vyníma na skalke alebo v nižších záhonoch. Čaj z nej navodzuje pokoj, pomáha pri bolestiach hlavy, prechladnutí a chrípke. V kozmetike ju používam do pleťových vôd na mastnú a problematickú pleť s akné.

Rozmarínovú tinktúru používam do pleťových vôd a domácich čistiacich prostriedkov.

A aké sú vaše skúsenosti s bylinkami ? Máte nejaký osvedčený recept vo svojej domácej lekárni?

Pekný večer všetkým želá

Milujem jeseň

Jeseň je moje najobľúbenejšie ročné obdobie.  Príroda hýri nádhernými  farbami, pod nohami šuští opadané lístie, babie leto  ponúka  príjemné  slnečné lúče. Jeseň je aj obdobie, keď si môžeme naplno vychutnať domov. Oproti letu, kedy sme viac rozlietaní a rozcestovaní, na jeseň  a v zime sa akoby viac usadíme doma, máme viac času na rozhovory, nové filmy, neprečítané knihy a časopisy. 
Milujem ten pocit, keď vonku vystrája vietor a sychravé počasie a ja sa môžem v teple domova s knižkou v ruke zababušiť do mäkkej deky, popíjať bylinkový čaj, zapáliť sviečku a vychutnávať si všetkými zmyslami túto pohodu. A je tu ešte burčiak, lokše a hokkaido polievky, dobroty, ktoré dopĺňajú tento jesenný čas. Proste jeseň je geniálna pre dušu aj telo. 

A ako to máte vy? Patrí jeseň k vašim favoritom alebo vo vás vyvoláva  skôr smutné nálady?

Churros - spomienka na Španielsko

Churros (čítaj čuros) je tradičné španielske pečivo , ktoré som prvýkrát ochutnala na tohtoročnej dovolenke v Andalúzii. Táto dobrôtka sa tak trošku  podobá našim  fánkam. Churros sa zvyčajne  jedáva na raňajky s hustou čokoládou alebo kávou. Dá sa kúpiť takmer  v každej kaviarni či cukrárni, alebo v stánku na ulici len tak do kornútka. Aj mňa táto lahodná pochúťka dostala  a tak som vygooglila  recept a  skúsila si ju pripraviť aj doma.

Do hrnca som dala 310 ml mlieka, 4 lyžice masla, 1 lyžicu cukru, vanilku a štipku soli a za stáleho miešania nechala prevrieť, až kým sa cukor nerozpustil. Potom som prisypala 140 g hladkú múku, pár minút som to miešala, až sa z cesta sformovala taká guľa. Tú som premiestnila do misky a nechala asi 5 minút chladnúť. Mixérom som do tejto masy zapracovala postupne 3 celé vajcia. Cesto som vložila do cukrárskeho vrecka a do rozpáleného oleja vytláčala kúsky , ktoré som vysmažila z oboch strán. Nechala som odsať tuk na papierovej utierke. Ešte teplé som posypala cukrom zmiešaným so škoricou.

 

 Správne pripravené churros má byť na povrchu chrumkavé , vo vnútri mäkké a nesmie byť mastné.  Moje neboli vyslovene zlé, ale ani zďaleka nie také dobré ako tie originálne v Španielsku.  Nuž každý sme majstri na niečo iné. Možno  im by sa zasa nepodarili také dobré halušky ako robím ja :-).

Okrem sladkej sangrie a kvalitného olivového oleja sme si z dovolenky priviezli ešte takýto milý  suvenír. Keramické dlažby a obklady sú typické výrobky  pre Španielsko. Nápis na dlaždici v preklade znamená asi toto: Nech Boh žehná každý roh tohto domu.

Všetkým vám posielam rovnaké prianie.

Pleťový krém s harmančekom

Harmanček sa pre svoje liečivé vlastnosti používa už celé stáročia nielen vo farmácii ale aj v kozmetike. Ja tiež s obľubou  používam túto skromnú bylinku vo svojej domácej kozmetike. Tentokrát som blahodárne účinky harmančeka využila  pri výrobe ľahkého pleťového krému. 

Najprv je potrebné pripraviť si harmančekový macerát. Čerstvé kvety harmančeka, najlepšie z vlastnej záhradky, som nasypala do zaváracieho pohárika a zaliala mandľovým olejom, tak aby hladina siahala aspoň 3 cm nad bylinky. Zmes som dobre premiešala aby sa olej dostal všade. Pohárik som  uzavrela, vložila do papierového sáčka a uložila  na teplé miesto. Každý deň som pohárik dobre pretriasla a po šiestich týždňoch obsah precedila cez gázu do nádobky. Podobne si pripravujem maceráty aj z iných byliniek napr. levandule alebo nechtíka. 

Suroviny na zhruba 100 ml krému

8 g harmančekového macerátu v mandľovom oleji

4 g oleja z hroznových jadierok (kúpite v internetovej predajni Ecokoza)

32 g ružovej vody (kúpite napr. v DM)

32 g aloe vera gelu (kúpite v lekárni)

4 g bambuckého masla (kúpite v DM)

4 g emulgátora napr. Olivem 1000 (kúpite v internetovej predajni Ecokoza)

15 kvapiek ekologického konzervantu Cosgard ( kúpite v Ecokoza)

5 kvapiek vitamínu E (kúpite v lekárni)

3-5 kvapiek harmančekového esenciálneho oleja (nemusí byť)

Do jednej nádobky si navážime  ružovú vodu a aloe, do druhej nádobky oleje a bambucké maslo. 

Obidve nádobky dáme do vodného kúpeľa a zahrievame. Akonáhle je bambucké maslo rozpustené, vmiešam do tejto zmesi emulgátor. Keď sa emulgátor rozpustí, vyberiem obidve nádobky z vodného kúpeľa. Obsah nádobky s ružovou vodou a aloe nalejem do nádobky s olejmi a začnem premiešavať a šľahať až do vtedy kým zmes nebude mať krémovú konzistenciu a izbovú teplotu. Nakoniec vmiešam konzervant, vitamín E a esenciálny olej.   

 

Hotový krémik naplníme do peknej dózičky a necháme úplne stuhnúť . Krém je ľahký, dobre sa vstrebáva a pre nízky podiel olejov nezanecháva mastný pocit. Je vhodný na všetky tipy pleti, aj ako podklad pod make up. Zatiaľ som ho odskúšala len na sebe,  som s ním veľmi spokojná. Uvidím ako sa k nemu vyjadria ostatní testovací dobrovoľníci :-).

Aj keď nám obchody ponúkajú nepreberné množstvo kozmetických prípravkov, nemali by sme zabúdať na to, čo nám plným priehrštím ponúka  najlepší lekár - príroda. 

Krásne jesenné dni praje

Penový rez s nutelou a mätou

Inšpiráciu pre tento recept som našla v knihe Dulce de Leche , ktorú som už dávnejšie dostala ako darček. Už pri prvom listovaní ma zaujal tento koláčik a keď sa mi pri varení zvýšili tri bielka, tak hneď som vedela ako ich využiť.

Potrebujeme: 3 bielka 

175 g cukru

1 polievková lyžica kukuričného škrobu

40 g nastrúhanej čokolády

Na plnku: nutelu

250 ml šľahačku

2 polievkové lyžice najemno nasekaných  čerstvých lístkov mäty

2 polievkové lyžice kryštálového cukru

A takýto je postup: Bielky vyšľaháme do penista, pridáme cukor a šľaháme, kým nedosiahneme lesklú a pevnú konzistenciu. Nakoniec primiešame kukuričný škrob a nastrúhanú čokoládu. Penu naplníme do cukrárskeho zdobiaceho vrecúška a vytláčame penové pásiky na plech vystlaný  papierom na pečenie.

Pečieme na 140 stupňoch približne 45 minút v závislosti na rúre. Rúru vypneme, ale plech nevyberáme, kým pláty úplne nevychladnú. Spodný plát potrieme nutelou. V mažiari rozdrvíme cukor s mätou, kým nevznikne hladký cukor, ktorý úžasne vonia. S mätovým cukrom vyšľaháme šľahačku a natrieme na nutelovú vrstvu, prikryjeme druhým plátom. Vrchný plát ozdobíme zvyšnou šahačkou, čerstvou mätou a mätovým cukrom. Dáme vychladiť a môžeme podávať.  

Bielkové cesto je ľahké ako pierko a svieža mätová plnka ho skvele dopĺňa. Trošku horšie sa krája, keďže penové cesto je veľmi krehké. Je vhodné jemne nahriať nôž a potom opatrne krájať.

Prajem Vám krásne babie leto, ktoré  by vraj budúci týždeň na chvíľku  malo ešte prísť.

Andalúzia, Gibraltar a Ronda

Hovorí sa, že Andalúzia je klenotom Španielska a po našej dovolenke v tejto slnečnej destinácii to môžem len potvrdiť. Nekonečné dlhé pláže, romantický východ slnka, temperamentné flamenco a úchvatné miesta s  bohatou históriou a umeleckými pamiatkami sú dôvody pre ktoré sa Andalúziu určite oplatí navštíviť. 

Všadeprítomné papagáje.

Nádherný východ slnka sme si nenechali ujsť. Zaujímavé je , že svitať tu začína až okolo ôsmej. 

Jeden deň sme si urobili výlet na Gibraltar. Tento mini štátik  patriaci Anglicku sa rozprestiera na ploche necelých 7 km². Na colnici sme si zaspomínali na staré časy počas socializmu, keď sme cestovali do susedných krajín - museli sme sa podrobiť pasovej a colnej kontrole. Už príchod do tejto krajiny je zaujímavý. Hlavná cesta smerujúca do centra Gibraltaru prechádza priamo cez pristávaciu dráhu lietadiel. Ak zasvieti červená musíte dať prednosť pristávajúcemu lietadlu.  

V meste panuje typická anglická atmosféra, červené telefónne búdky, budovy vo viktoriánskom štýle, anglické nápisy na obchodoch. Úradným jazykom je angličtina a menou je  gibraltárska libra. Nie je však žiadny problém platiť aj eurami.  

Dominantou Gibraltaru je vysoká skala The Rock, ktorú obýva veľké množstvo voľne žijúcich opíc. Teda aspoň tak nám to povedala sprievodkyňa, ktorá nás neustále dôrazne upozorňovala aby sme si dávali pozor , keďže opičky veľmi radi kradnú turistom ich osobné veci. Neviem čo sa však stalo v ten deň, ale videli sme iba jednu jedinú opičku vegetiť na múriku, ktorej boli turisti a ich veci úplne fuk. 

Ďalším úžasným miestom, ktoré sme navštívili bola Ronda , historické  mestečko postavené na skale. Leží vo výške 750 metrov nad morom a je obklopená  rozľahlými olivovými hájmi. 

Ak vám niečo náhodou vypadne z okna, už sa s tým môžte navždy rozlúčiť :-).

Pompézny most Puente Nuevo meria 100 metrov a spája starú a novú Rondu. 

Mestečko je úchvatné, plné úzkych uličiek, promenád, kaviarničiek a reštaurácií. 

 Nachádza sa tu aj najstaršia fungujúca korida , ktorú sme tiež navštívili. Aj keď nie som zástancom býčích zápasov, bola to zaujímavá exekurzia históriou toreádorstva. A ten zvláštny pocit, keď sme stáli uprostred obrovskej arény...

Na Slovensku nás privítalo daždivé a chladné počasie a tak nás  hrejú aspoň spomienky na horúcu Andalúziu plnú slniečka a krásnych zážitkov.