Na Orave dobre, na Orave zdravo...

... sa spieva v známej ľudovej pesničke a ja musím ešte dodať, že na Orave krásne. Presvedčili sme sa o tom niekoľkokrát na našich potulkách po tomto nádhernom kraji.
  Hoci takmer po celej ceste z domu nás sprevádzal dážď, Orava nás privítala slnečným počasím. V prvý deň  bola naším cieľom  dominanta tohto regiónu -  Oravský hrad. Je naozaj majestátny, úchvatný a má...veľa schodov :-). V rámci prehliadky hradu je možné  zakúpiť lístky na  malý alebo veľký okruh. My sme si chceli hrad naozaj dôkladne prezrieť a tak sme absolvovali asi dvojhodinový veľký okruh. Dokonca sprievodkyňu sme mali len pre seba, keďže na tento vstup okrem nás nikto nešiel.  Čo nás trošku zarazilo, bol vstupný systém. Na  prehliadku sa čaká pred uzamknutou bránou hradu, nepustia vás ani na nádvorie. V prípade nepriaznivého počasia to môže byť dosť nepríjemné, keďže nie je tam žiadny prístrešok ani nič, kde by sa dalo pred dažďom schovať. Hneď  pod hradom je však reštaurácia, kde varia vlastné pivo, takže po  prehliadke po nespočetných schodoch nám dobre padlo posedenie s občerstvením :-). 

Po občerstvení a krátkom oddychu  naša cesta  smerovala do penziónu Pribiskô v Zuberci, kde sme boli ubytovní. Penzión je situovaný v prekrásnom tichom podhorskom prostredí a my sme tu boli   nadmieru spokojní nielen s ubytovaním, ale aj s  vynikajúcou domácou kuchyňou, dokonca pre mňa aj vo vegetariánskej verzii. V areáli sa nachádzajú ihriská pre deti, jazierka s rybami, v okolí sa pasú kravičky a ovečky, všade nádherné výhľady na oravskú prírodu.  Proste úplná idyla.

Ďalší deň sme mali naplánovanú túru do roháčskych vrchov, ale keďže bola obloha už od rána  zamračená, zmenili sme program a  rozhodli  sa pre návštevu dreveného kostolíka v Tvrdošíne, ktorý je zapísaný  v zozname Svetového kultúrneho dedičstva. 

Dominantou  interiéru je bohate zdobený barokový oltár z konca 17.storočia. 
Bohoslužby sa tu konajú už len raz do roka. 

Po prehliadke kostolíka sme zamierili na Oravskú priehradu. Na internete sme našli možnosť plavby o 11:00. V pohode sme to stíhali, no žiaľ loď nemohla vyplávať, lebo okrem nás dvoch neboli žiadni ďalší pasažieri a na plavbu bolo potrebné naplniť  kapacitu minimálne 10 pasažierov. Kapitán lode nás však ubezpečil, že  o tretej popoludní   je nahlásená väčšia skupina, tak určite sa plavba bude konať. Nuž ale čo do tretej robiť? Vygooglili  sme , že neďaleko sa nachádza Oravská lesná železnica... a tak sme zamierili do Oravskej Lesnej, mimochodom  najchladnejšej obce na Slovensku. 

Už to začínalo vyzerať ako nepriazeň osudu na tento deň, keď nám pani v pokladni  oznámila, že sme spolu len piati pasažieri, takže vláčik nemôžu vypraviť. Ale riešenie sa predsa len našlo.  Ak by sme chceli, môžu nás  zviesť malou drezinou. Nuž povedali sme si, že lepšia drezina v hrsti, ako vláčik v depe a o chvíľu sme sa viezli .
Tri a pol kilometrová trať so 120 metrovým  prevýšením začína v stanici Tanečník , kde je aj bezplatné parkovisko. Vedie popri bohato zakvitnutých  lúkach, poliach a tiež cez  hustý les , v ktorom sú  nainštalované  postavičky z rôznych rozprávok. Pre detičky určite super zážitok.

Asi po 20 minútach jazdy sme dorazili na vrcholovú stanicu Sedlo Beskyd. Tu sme mali krátku prestávku, počas ktorej sa dá vystúpiť na vyhliadkovú vežu neďaleko stanice. Ak sa vám však nechce šľapať do kopca, môžete zostať v stanici a prezrieť  si goralskú drevenicu, ktorá odráža kultúru a život Goralov na Orave. My sme stihli oboje a určite odporúčame si vyšľapať kopček k vyhliadkovej veži, pretože sa vám naskytne nádherný panoramatický výhľad na takmer všetky oravské končiare.

Potom nás  čakala už len jazda naspäť do východiskovej stanice.

Pri návrate do stanice, začala obloha najpr nenápadne slziť, ale dážď sa postupne zosilňoval. Trošku váhame, či ísť na tú plavbu...V prístave je dážď  už poriadne hustý a pridáva sa aj nepríjemný vietor. Kapitán lode Slanica nás presviedča, že to je v pohode a tak náš oravský program pokračuje plavbou. Na hladinu Oravskej priehrady dopadajú ťažké dažďové kvapky, ale my sme v suchu lode a čakáme na ďalších pasažierov - školský výlet. Keby som to nezažila na vlastnej koži , tak  by som neverila, že niekoľko detí dokáže prekričať aj lodné motory v plnej prevádzke:-). Milí učitelia máte môj veľký obdiv.

Súčasťou 90 minútovej plavby je aj  30 minútová zastávka uprostred priehrady na Slanickom ostrove umenia, na ktorom

nájdete Kostol svätého kríža, hrobku a množstvo zaujímavých sôch. Škoda, že kvôli vytrvalému dažďu sme si nemohli ostrov dôkladnejšie prezrieť .

Vo štvrtok sme sa  zobudili do upršaného a poriadne chladného dňa. Turistika  opäť padla. Už som začínala byť z toho smutná, pretože najviac sme sa tešili na roháčske vrchy a mali sme naplánových niekoľko turistických výstupov. Výhodou oravského regiónu je aj to, že i počas nepriaznivého počasia si viete  vždy nájsť náhradný program. Keď vonku fúka, prší a je 11 stupňov, najlepšie je ísť sa zohriať do termálnych prameňov. Niekoľko kilometrov od Zuberca sa nachádza Aquapark Oravice s geotermálnou liečivou vodou. Na vstupných dverách nás však privítal oznam o neočakávanom výpadku elektriny...už sme sa obracali na odchod, keď sa  svetlá nejakým zázrakom rozsvietili :-). Hurá, môžme tento sychravý deň stráviť v horúcich bazénoch a vírivkách.

Aquapark je rozlohou menší, ale veľmi príjemný a čistý. V deň našej návštevy bolo ľudí  pomenej, takže v bazénoch bolo dosť miesta. V hlavnej sezónne pri väčšom počte návštevníkov to ale nemusí byť také ideálne. Okolie lemuje nádherná príroda.

Ráno v predposledný deň nášho pobytu sme si povedali, že ideme na túru za každého počasia. Veď nie sme žiadne bábovky a nejaký ten dážď nás nemôže odradiť. Aspoň konečne natvrdo odtestujeme naše softshellové oblečenie :-).  Vybrali sme sa k Roháčskym plesám.  Trasa je spočiatku nenáročná, v poslednej štvrtine však počítajte s dosť strmým stúpaním, ktoré mi dalo trochu  zabrať. Odmenou sú však   nádherné výhľady a rozprávkovo krásne plesá, ktoré sú doslova prírodné skvosty.  
Celá túra je mierne až stredne náročná s prevýšením 700 m   a dĺžkou asi 14 km. Časove sme to zvládli za asi päť hodín ,aj s prestávkami na oddych a fotenie. Pevná turistická obuv je nevyhnutnosťou. 

Aj keď celý deň viseli nad našimi hlavami ťažké mračná, dážď sa z nich nespustil. Zato studené počasie nás poriadne osviežilo . 

Neskutočne nádherná príroda, na ktorú sme sa nevedeli vynadívať.

V sobotu konečne vykuklo slniečko. Keďže bol to zároveň aj deň nášho odchodu vybrali sme sa už len na nenáročnú túru  Oravice - Tichá dolina - Juráňová dolina - sedlo Umrlá - Bobrovecká dolina - Oravice. Táto dolina je považovaná za jednu z najkrajších tiesňav na Slovensku, s čím môžeme vrelo súhlasiť.   

Orava a jej nádherná  nedotknutá príroda nás očarila. Tento región ponúka návštevníkom rôznorodé možnosti. Turistiku, kultúrne a historické  pamiatky, čistý vzduch, liečivé termálne pramene... Ak ste tam ešte neboli, možno to bude  tip na letnú dovolenku. Verím, že aj my sa tam ešte niekedy vrátime...